Čo je technika FUE?

Technika FUE, alebo Follicular Unit Excision, je moderná metóda transplantácie vlasov, pri ktorej sa vlasové folikuly z bezpečnej darcovskej zóny na zátylku a nad ušami odstraňujú jednotlivo—zvyčajne mikro-punchmi s priemerom 0,7–1,2 mm—v ich prirodzených jednotkách a následne sa implantujú do riedkych oblastí. V dnešnej praxi sa najčastejšie preferuje rozsah punchov 0,8–0,9 mm; konečná voľba sa však robí podľa individuálnych vlastností, ako sú hrúbka vlasového stvolu, jeho zakrivenie a elasticita kože. Hoci technika FUE nezanecháva lineárnu jazvu, nie je úplne bez jaziev; po zákroku môžu v darcovskej oblasti ostať bodkovité stopy, ktoré sú voľným okom ťažko rozoznateľné. Z hľadiska terminológie sa namiesto „extraction“ používa „excision“, pretože postup je doslova proces „rezania a odstránenia“.

Prečo sú správny výber kandidáta a analýza kľúčové?

Prvým krokom úspešnej techniky FUE je merateľné plánovanie a správny výber kandidáta. Na tento účel sa vykonáva predoperačná analýza folikulov založená na densitometrii a trichoskopii. Počíta sa hustota folikulových jednotiek (FU) v darcovskej oblasti na cm², určuje sa priemerný počet vlasov na FU, hrúbka vlasu sa hodnotí v mikrónoch a vytvára sa mapa miniaturizácie. Hoci typická hustota darcu sa medzi ľuďmi líši, vo všeobecnosti sa pohybuje približne v rozmedzí 60–100 FU/cm². Vďaka týmto meraniam sa na otázky „koľko štepov možno odobrať, koľko FU/cm² sa kde implantuje a ako sa zachová estetika darcu?“ odpovedá číselne. Hranice bezpečnej darcovskej zóny sa definujú tak, aby sa držali mimo oblastí náchylných na androgénnu alopéciu, čím sa znižuje riziko viditeľného rednutia. Pri riadení očakávaní cieľom nie je kopírovať pôvodnú hustotu jedna k jednej, ale dosiahnuť prah optickej plnosti, ktorý je u väčšiny ľudí dosiahnuteľný aj pri zhruba polovici pôvodnej hustoty.

Technika FUE v číslach: Ktoré hustoty sú bezpečné?

Pri plánovaní techniky FUE sa dodržiava niekoľko základných číselných zásad. U darcov s priemernou hustotou je bezpečné jednorazové odobratie približne 10–15 FU/cm². U pacientov s hrubými vlasovými stvolmi a priaznivými tkanivovými podmienkami môže táto hodnota v vybraných prípadoch dosiahnuť 20 FU/cm²; zvyšuje sa však riziko vizuálneho rednutia v darcovi, „mottlingu“ a nadmerného odberu. U pacientov plánovaných na viacero sedení je potrebné zámerne zachovať v darcovskej oblasti reziduálnu hustotu aspoň 40–50 FU/cm². V prijímacej oblasti poskytuje cieľová hustota 30–40 FU/cm² v jednej relácii vo väčšine prípadov prirodzený vzhľad a vysokú mieru prerastu; „dense packing“ na úrovni 50–60 FU/cm² sa má zvažovať iba pri dobrej vaskularizácii, hrubých vlasových stvoloch a vhodných tkanivových podmienkach. Priemerný počet vlasov na FU je v rozmedzí 2,0–2,3; preto sa na prvých 1–2 cm vlasovej línie uprednostňujú jednolúčové štepy, zatiaľ čo v vrstvách vyžadujúcich hustotu sa používajú dvoj- a troj-štepy, aby sa vyvážila prirodzenosť a plnosť.

Ako sa robí predoperačné plánovanie?

Plánovanie sa začína hodnotením Norwoodovej klasifikácie, hrúbky a zvlnenia vlasov, kontrastu farby vlasov a pokožky a rozloženia miniaturizácie. V darcovskej oblasti sa vykonajú densitometrické merania aspoň v troch bodoch pozdĺž okcipitálnej, mastoidálnej a temporálnej línie; zaznamenajú sa hodnoty FU/cm² a priemerné vlasy/FU a všetko sa zdokumentuje štandardnými fotografiami. Následne sa prijímacia plocha vypočíta v štvorcových centimetroch a pre každú podzónu sa vytvorí mapa cieľovej hustoty: 30–40 FU/cm² na prednej vlasovej línii, 30–35 FU/cm² v strednej časti a 25–35 FU/cm² na temene/vertexe; na temene sa rezy navrhujú tak, aby sledovali prirodzený vír. Potreba štepov sa pacientovi vysvetlí jasným vzorcom: napríklad ak sa pre plochu 80 cm² cieli 35 FU/cm², potom 80 × 35 = 2 800 FU; pri predpoklade dvoch vlasov/FU to zodpovedá približne 5 600 preneseným vlasom. Počas plánovania sa musia zohľadniť používanie antikoagulancií, komorbidity ako cukrovka a hypertenzia, anamnéza keloidov, fajčenie a sprievodné kožné ochorenia. Pred zákrokom sa vyhotovia fotografie v štandardných uhloch a dokončí sa proces informovaného súhlasu.

Ako majú byť zorganizované tím, usporiadanie miestnosti a kontrola infekcií?
Úspech zákroku stojí na dobre navrhnutom tímovom pracovnom postupe. Zodpovedný lekár, technik odberu, tím na triedenie a počítanie štepov, pracovníci zodpovední za nahrávanie a implantáciu a cirkulujúca sestra si delia úlohy. Na skrátenie času mimo tela sa používa metóda „viacerých Petriho misiek“: kým jedna misky je v poli, ostatné sa udržiavajú v chlade a štepy sa prenášajú v malých zväzkoch v pravidelnej rotácii. Štepy sa nesmú nechať vyschnúť; čas vystavenia vzduchu sa obmedzuje na minúty. Reťazec sterilizácie, sledovanie šarží jednorazových materiálov a počítanie nástrojov a spotrebného materiálu sú nevyhnutnými súčasťami kontroly infekcií.

Ktoré technické detaily sú dôležité počas odberu z darcu?

Posúvanie punchu paralelne k uhlu výstupu vlasu a používanie dorazu na kontrolu hĺbky zachováva integritu štepu. Postup pozostáva postupne z krokov centrovanie (scoring), disekcia a extrakcia. Možno použiť manuálne alebo motorizované systémy; okrem ostrých a tupých punchov menia riziká transekcie a „pochovaných štepov“ aj systémy podobné SAFE. Cieľová miera transekcie sa monitoruje intraoperačne živým počítaním a udržiava sa čo najnižšia; praktickým cieľom pre väčšinu tímov je pásmo 5–10 %. Namiesto príliš symetrického alebo pásového odberu sa uprednostňuje mozaikový, difúzne rozložený vzor. Vyhýbanie sa oblastiam mimo hraníc bezpečnej darcovskej zóny—najmä spodnému zátylku a horným laterálnym oblastiam—predchádza neskoršiemu viditeľnému rednutiu. Zvýšenie hĺbky punchu nad potrebnú mieru môže zvyšovať dermálne teplo a vyvolať ischemicko-reperfúzny stres; preto treba uhol a hĺbku riadiť mimoriadne precízne.

Ako sa štepy uchovávajú ex vivo?

Prežitie štepov—t. j. „holding“—je rozhodujúce pre výsledok. Poradie zásad je jasné: skrátiť čas ex vivo, udržiavať štepy neustále vlhké a nastaviť správnu rovnováhu medzi teplotou a roztokom. Pri krátkom čakaní postačí izotonický 0,9 % NaCl alebo Ringerov laktát. Ak sa čakanie predĺži, udržiavanie štepov v chlade približne pri 4–10 °C bez zamrznutia podporuje životaschopnosť. Keďže dehydratácia môže znížiť životaschopnosť v priebehu niekoľkých desiatok minút, štepy na pracovnom stole sa udržiavajú vlhké „hmlou“ fyziologického roztoku, vlhké gázy sa často obnovujú a štepy sa nenechávajú dlho odhalené. Pri dlhšom čakaní existujú údaje o výhodách pokročilých roztokov, ako sú HypoThermosol a ATP, zameraných na udržanie intracelulárnej rovnováhy; keďže sa však ich účinky môžu líšiť podľa pacienta a procesu, jadrovou stratégiou zostáva skracovanie celkového času a udržiavanie hydratácie.

Ako štandardizovať chladiaci reťazec a správu chladiacich vložiek?

Cieľom je udržať teplotu roztoku v miske so štepmi stabilnú v rozmedzí 2–8 °C. Na to použite uzatvárateľnú izolovanú nádobu, teplotnú sondu alebo dátový logger, dve sady gélových chladiacich vložiek, LR/NaCl a mriežku, ktorá zabráni priamemu kontaktu nádoby so štepmi s ľadom. Teplota sa zaznamenáva každých 15–30 minút; keď presiahne 8 °C, chladiacu vložku vymeňte alebo zvýšte množstvo ľadu, a keď klesne pod 1–2 °C, znížte kontakt s ľadom, aby ste predišli zamrznutiu. V typických podmienkach miestnosti často postačí výmena každé 2–3 hodiny v stredne veľkých izolovaných nádobách; keďže však frekvencia otvárania veka a teplota miestnosti môžu tento interval skrátiť, uprednostňuje sa meranie teploty v reálnom čase pred „pravidlom hodín“. Uplatní sa rotácia dvoch misiek a štepy sa privádzajú do poľa v malých zväzkoch na 10–15 minút, aby sa riadil čas ex vivo.

Ako sa v prijímacej oblasti plánujú tvorba kanálikov a implantácia?

Pri navrhovaní prijímacích miest sa zachováva prirodzený smer a kontinuita uhlov vlasov. Na prednej vlasovej línii sa cieli približne 10–15 stupňov a v strednej časti 30–40 stupňov; na vertexe sa sleduje os prirodzeného víru. Akútnejšie uhly vyžadujú pri rovnakej dĺžke plytšiu penetráciu, čo pomáha chrániť hlboký cievny plexus. Koronálna orientácia rezov a použitie polokónických čepelí môžu znížiť poranenie tkaniva a riziko „poppingu“. Pri postupoch vykonávaných technikou FUE sa hĺbka rezu ponecháva o niečo kratšia než dĺžka štepu, aby sa pomohlo jeho stabilizácii v lôžku. Implantácia sa môže vykonať uložením pinzetou do predom pripravených rezov alebo použitím DHI implanter pera. Prístup s implanterom môže byť výhodný pri hustejšom balení; najmä pri technikách s ostrým implanterom však o úspechu rozhoduje skúsenosť a tkanivová kompatibilita. Štepy sa manipulujú jemne, bez dotyku s bulbom, šírka rezu sa plánuje približne o 0,1–0,2 mm užšia ako štep a pole sa udržiava nepretržite vlhké soľným sprejom. V dobre vaskularizovaných tkanivových podmienkach poskytuje 30–40 FU/cm² pre väčšinu ľudí dobrú rovnováhu medzi rastom a rizikom; 50–60 FU/cm² sa vyhradzuje pre vybrané lôžka a počas celého zákroku sa pozorne sledujú perfúzia a dynamika poppingov.

Ako vysvetlíme „koľko folikulov sa odoberá a implantuje na cm²“?

U priemerného pacienta s východiskovou hustotou darcu 65–75 FU/cm² sa považuje za bezpečné odobrať v jednom priechode 15–20 FU/cm² a pre príjemcu sa v jednej relácii plánuje implantácia 40–50 FU/cm²; ak sa predpokladá viac než jedno sedenie, cieľom je ponechať v darcovi aspoň 40–50 FU/cm². Ak je vlasový stvol hrubý a tkanivo dobre prekrvené, hustotu odberu možno zvýšiť na 25–30 FU/cm² a implantáciu na 50–60 FU/cm². U osôb s tenkým vlasovým stvolom alebo obmedzenou darcovskou kapacitou sa odber plánuje na 10–15 FU/cm² a implantácia na 30–35 FU/cm², pričom sa hustota rozumne rozdeľuje optickými ilúziami. Keď je potrebné veci vysvetliť v jednotlivých vlasoch, jasne sa uvedie—s predpokladom približne 2 vlasy/FU—že 35 FU/cm² ≈ 70 vlasov/cm²; samozrejme, skutočná hodnota vlasov/FU sa u každého pacienta stanovuje meraním.

Ako sa vykonáva triedenie-počítanie štepov a kontrola kvality?

Tím na triedenie a počítanie pravidelne počíta, podľa dávok, podiely jedno-, dvoj-, troj- a viacvlasových FU a zaznamenáva hodnotu ATE (priemerný počet vlasov/FU). Počas celého zákroku sa miera transekcie udržiava, ak je to možné, pod 10 percent. Priemerný čas ex vivo sa plánuje pod 2–3 hodiny a záznamy o teplote a vlhkosti misiek a pracovných plôch sa vedú v 15–30-minútových intervaloch. Na sledovanie výsledkov sa v 6.–12. mesiaci vykonajú fotografické a trichoskopické kontroly.

Ktoré postupy znižujú riziko komplikácií?

Na kontrolu edému a krvácania sa tlak tumescencie nezvyšuje nad nevyhnutnú mieru; pri roztokoch s adrenalínom sa zohľadňujú časy ischémie tkaniva a tvorba rezov sa rozkladá „roztrúseným“ spôsobom počas celého zákroku, aby sa tkanivu poskytli regeneračné intervaly. Teplota kože sa nezvyšuje zdrojmi silného svetla a prúdmi horúceho vzduchu; keďže takéto vybavenie rýchlo vysušuje štepy, v poli sa udržiava používanie vlhkých gáuz a pravidelná aplikácia fyziologického roztoku. Z estetických dôvodov darcu sa vyhýba po sebe idúcim odberom z rovnakého radu; uprednostňuje sa homogénna, mozaiková distribúcia. U pacientov so sklonom k bolesti a vazovagálnym reakciám sa plánuje Trendelenburgova poloha, ohrievacie prikrývky, perorálna hydratácia a krátke prestávky.

Ako sa riadia prvé pooperačné dni?

V prvých 24 hodinách sa prijímacia oblasť jemne hydratuje, vyhýba sa traume a počas 7–10 dní sa vykonáva kontrolované čistenie chrastičiek. Studené obklady aplikované na čelo sa plánujú tak, aby sa priamo nedotýkali štepov; 10–15-minútové aplikácie sa oddeľujú 45–60-minútovými prestávkami. Protokoly liečby a umývania sa poskytujú podľa štandardov kliniky a u vhodných pacientov sa zvažujú dlhodobé medikamentózne terapie, ako je finasterid alebo minoxidil.

Prečo sú tieto čísla a rozsahy nastavené takto?

Všetky rozsahy—ako hustota darcu, bezpečné limity odberu, cieľové hustoty príjemcu a teplota/čas držania—sa formovali na spoločnom základe medzinárodných skúseností a usmernení. Rozsah darcu 60–100 FU/cm² sa pozoruje často a odporúča sa, aby sa plánovanie robilo pomocou densitometrie. Odber 10–15 FU/cm² v jednom priechode je bezpečné pásmo, ktoré zachováva estetiku darcu u väčšiny priemerných darcov. V prijímacej oblasti 30–40 FU/cm² vyvažuje mieru rastu a prirodzený vzhľad; 50–60 FU/cm² možno bezpečne aplikovať len vtedy, keď sú tkanivové podmienky vhodné. Predchádzanie vysychaniu štepov a udržiavanie krátkych celkových časov sú najsilnejšími premennými určujúcimi životaschopnosť; ak sa čakanie predlžuje, rozumnou voľbou je skladovanie v chlade okolo 4 °C a podľa potreby použitie pokročilých roztokov.

Ako sa štandardizuje vnútrotímový pracovný tok?

Na začiatku zákroku sa uskutoční krátky briefing a spresnia sa cieľový počet štepov dňa, mapa hustoty, rozdelenie rolí, bezpečný limit odberu, protokol držania štepov a osoba zodpovedná za sledovanie teploty. Počas darcovskej fázy sa každých 30 minút prehodnocuje miera transekcie, kontroluje sa distribučná matica odberu a v prípade potreby sa vykoná priebežná fotokontrola. Počas držania sa každých 30–45 minút zaznamenáva teplota, kontroluje sa hladina roztoku a rotácia misiek. V prijímacej fáze postupujú tvorba rezov a implantácia asynchrónne; udržiava sa cyklus „čerstvý rez – čerstvá implantácia“ a neustále sa monitoruje množstvo poppingov v poli a kontrola krvácania. Pri ukončení sa do záznamu uvedú celkové počty štepov a vlasov, ATE, priemerný čas ex vivo a prípadné poznámky o komplikáciách a pacientovi sa zopakuje pooperačné poučenie.

Frequently Asked Questions

Pri akej teplote sa štepy uchovávajú? Pri krátkom čakaní môže byť rozdiel medzi izbovou teplotou a chladom obmedzený; ak sa však čakanie predĺži, cieľ približne 4 °C je bezpečný prístup. Vo všeobecnosti je praktické pásmo 2–8 °C. Základným pravidlom je udržiavať štepy neustále vlhké a celkový čas čakania čo najkratší.
Ako často treba meniť chladiacu vložku? Tu neplatí „časové pravidlo“, ale „teplotné pravidlo“. Keď vnútorná teplota nádoby stúpne nad 8 °C, chladiacu vložku vymeňte alebo zvýšte množstvo ľadu; keď klesne na 1–2 °C, znížte kontakt s ľadom, aby ste zabránili zamrznutiu. V typických miestnostiach často stačí výmena každé 2–3 hodiny; rozhodnutie by sa však malo robiť podľa nameranej teploty.
Pri technike FUE, koľko folikulov sa odoberá a implantuje na centimeter štvorcový? Odobrať z darcu približne 15–20 FU/cm² v jednom priechode je bezpečné; implantácia 40–50 FU/cm² v jednej relácii prináša u väčšiny ľudí dobré výsledky. Pri predpoklade 2 vlasy/FU zodpovedá 40 FU/cm² hodnote 80 vlasov/cm². Hustoty sa personalizujú podľa hrúbky vlasu, cievnej štruktúry a tkanivových podmienok.

Krok za krokom: ako prebieha celý proces techniky FUE?

Proces sa začína plánovaním a mapovaním, pri ktorom sa číselne určia vzor vypadávania a darcovská kapacita. Následne sa aplikuje lokálna anestézia a tumescenčná infiltrácia; to prináša komfort a znižuje krvácanie, zároveň zvýšením turgoru tkaniva uľahčuje odber. Počas odberu z darcu sa punch vedie paralelne s uhlom výstupu vlasu, kontroluje sa hĺbkovým dorazom a nasledujú kroky scoring – disekcia – extrakcia. Možno zvoliť manuálne alebo motorizované systémy; profily transekcie, pochovaných štepov a rýchlosti sa pri ostrých/tupých punchoch a systémoch podobných SAFE líšia. V fáze držania sa štepy udržiavajú neustále vlhké, implantujú sa čo najrýchlejšie a—ak sa čakanie predlžuje—uchovávajú sa v chlade približne pri 4–10 °C v vhodnom roztoku. Pri príprave prijímacích miest sa plánuje vlasová línia, kontinuita uhlov a smerov a dizajn rezov šetriaci cievy; akútnejšie uhly zabezpečia plytšiu penetráciu, voľby koronálnych rezov a polokónických čepelí znižujú tkanivovo-cievne poškodenie a rez sa ponechá o niečo kratší ako štep. Implantácia sa vykonáva pinzetou alebo implanter perom; metóda sa volí v súlade s cieľovou hustotou a tkanivovými podmienkami.

Čo mení výber punchu a nástrojov na výsledku?

V súčasnej praxi techniky FUE je najpoužívanejším rozsahom 0,8–1,0 mm a punch 0,9 mm je obľúbenou východiskovou voľbou pre skalp. Hoci miera transekcie má tendenciu klesať so zväčšujúcim sa priemerom, môže rásť potenciál jazvotvorby a cievneho traumy. Preto sa v technike FUE výber punchu personalizuje spoločným zhodnotením hrúbky a zakrivenia vlasu, elasticity kože a výkonnosti tímu v oblasti transekcie.

Zhrnutie techniky FUE

Technika FUE je moderná excízna metóda vykonávaná pomocou mikro-punchov s priemerom 0,7–1,0 mm. Umožňuje jednotlivo odoberať prirodzené vlasové jednotky bez vytvorenia lineárnej jazvy a transplantovať ich do riedkych oblastí. U väčšiny priemerných darcov sa odber 15–20 FU/cm² v jednom priechode považuje z pohľadu techniky FUE za bezpečný. V prijímacej oblasti je cieľová hustota 40–50 FU/cm² s technikou FUE ideálna pre prirodzené a trvalé výsledky; rozsah 35–45 FU/cm² sa považuje za minimálne akceptovateľnú hustotu. Vo vybraných prípadoch—ak sú tkanivo a cievna štruktúra vhodné—môže technika FUE dosiahnuť 50–60 FU/cm², avšak vyžaduje si to opatrné plánovanie. Počas techniky FUE sa uhlovanie v prijímacej oblasti nastavuje typicky medzi 15–60 stupňami; akútnejšie uhly v prednej oblasti zvyšujú prirodzenosť, zatiaľ čo prístup koronálnych rezov podporuje ochranu ciev. Ochrana štepov je v aplikáciách techniky FUE taktiež mimoriadne dôležitá. Hoci pri krátkom čakaní môže postačovať izbová teplota, ak sa čakanie predĺži, v rámci techniky FUE sa odporúča uchovávať štepy približne pri 4 °C v vhodných roztokoch. Keď techniku vykonáva skúsený tím v sterilných podmienkach a so systematickou kultúrou záznamov, ponúka technika FUE predvídateľné, bezpečné a esteticky uspokojivé výsledky. Z tohto dôvodu sa technika FUE považuje za jednu z najpreferovanejších a najspoľahlivejších metód v transplantácii vlasov.